Praha sa na treťom mieste pri porovnaní hrubého domáceho produktu (HDP)
vyjadreného v štandarde kúpnej sily ocitla historicky po prvý raz.
Doposiaľ ju na ďalšie priečky odsúvalo centrum Londýna, no britská
metropola sa po brexite v štatistikách neuvádza. Lepšie ako Praha s 205 %
priemeru EÚ na tom bolo Luxembursko s 260 % priemeru EÚ a juh Írska
s 240 % priemeru EÚ.
Kľúčový dôvod poklesu Bratislavy voči Prahe je podľa Kovandu ten, že
príliv priamych zahraničných investícií na Slovensko je v posledných
rokoch znateľne slabší ako do Česka. "V rokoch 2009 až 2019 bol priemerne 2,5 % HDP ročne, pričom do Česka to bolo 3,6 %," spresnil Kovanda. Analytik zároveň pripomenul, že v rokoch 2001 až 2008 to bolo pre obe krajiny zhodne po 6,4 %. "Zaujímavé
teda je, že príliv zahraničných investícií na Slovensko po prijatí eura
v roku 2009 spomalil v porovnaní s prílivom investícií do Česka, ktoré
euro neprijalo," uviedol Kovanda. Bratislava sa k 200 % HDP priemeru
EÚ najviac priblížila v roku 2013, odvtedy v tomto porovnaní klesla
približne na 160 % v roku 2019.
Rozdiel v bohatstve jednotlivých miest a regiónov ovplyvňujú mnohé
faktory, ako napríklad počet sídiel nadnárodných spoločností.
Štatistický úrad EÚ vysvetľoval prudký nárast írskeho HDP v roku 2015
práve dôsledkom globalizácie a presunom nadnárodných spoločností typu
Apple. Ich prítomnosť v južnej časti Írska má zásadný podiel na tom, že
od roku 2015 je to druhý až tretí najbohatší región EÚ.
Príklad Írska však podľa Kovandu tiež ilustruje, že vysoký HDP na
obyvateľa nemusí mať tesnú väzbu na životnú úroveň obyvateľov daného
regiónu, a to ani v prepočte podľa kúpnej sily. "HDP totiž zachytáva
bohatstvo, ktoré sa danom území vyrobí, nehovorí však už, koľko z tejto
vytvorenej hodnoty v regióne tiež zostáva, a už vôbec nie, ako je táto
hodnota rozdelená medzi obyvateľov," pripomenul analytik.